Covid 19 a zmeny v pracovno-právnych predpisoch


Nižšie uvádzame vybrané legislatívne zmeny, ktoré boli prijaté Zákonom č. 66/2020 Z.z. s účinnosťou od 04.04.2020. „Novelizácia“ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) sa ako reakcia na šírenie ochorenia Covid-19 dotkla viacerých významných inštitútov pracovného práva.

Upozorňujeme však, že sa nejedná o zmenu inštitútov Zákonníka práce ako takého, ale len doplnenie právnej úpravy pre súčasne vyhlásený alebo kedykoľvek v budúcnosti vyhlásený stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. alebo mimoriadnej situácie podľa zákona č. 42/1994 Z. z., ktoré doposiaľ v Zákonníku práce absentovali.


To znamená, že po skončení v súčasnosti vyhláseného núdzového stavu a návrate k stavu „normálnemu“ sa rovnako vracia aj k pôvodným inštitútom Zákonníka práce a novodoplnené inštitúty Zákonníka práce uvedené nižšie budú „spočívať“ a ich ďalšie uplatnenie bude podliehať opätovemu vyhláseniu či už mimoriadnej situácie alebo niektorého zo stavov v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.


Uvedené „zmeny“ Zákonníka práce si tak netreba zamieňať so zmenami platnými aj pre obdobie po skončení núdzového stavu, kedy dôjde k návratu k pôvodným inštitútom Zákonníka práce.

ZMENY ZÁKONNÍKA PRÁCE

Zo Zákonníka práce vyberáme nasledovné inštitúty:

i) Výkon práce z domácnosti („Home office“)

V zmysle § 250b odsek 2 Zákonníka práce – „Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu

a. zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,

b. zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“

Záver

V zmysle vyššie uvedeného zákona má zamestnávateľ oprávnenie nariadiť výkon práce zamestnanca z domácnosti za podmienky, že to dohodnutý druh práce umožňuje. Cieľom tejto legislatívnej zmeny je v prípadoch, kedy práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, alebo je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta, zamestnávateľ môže prikázať prácu z domu. Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku). V takomto prípade je zamestnávateľ povinný výkon práce z domácnosti zamestnancovi umožniť.

ii) Rozvrhnutie pracovného času a čerpanie dovolenky

V zmysle § 250b odsek 3 Zákonníka práce – „Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.“

V zmysle § 250b odsek 4 Zákonníka práce – „Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.“

Záver

Pôvodne v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce bol zamestnávateľ povinný oznámiť rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Novelizáciou sa skrátil časový úsek v ktorom je zamestnávateľ povinný oznámiť rozvrhnutie pracovného času, a to na dva dni vopred.

Rovnako došlo k skráteniu času, v ktorom bol zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, a to z pôvodných 14 dní vopred v zmysle § 111 ods. 5 Zákonníka práce na najmenej sedem dní vopred, pričom môže byť toto obdobie skrátené so súhlasom zamestnanca.

iii) Ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrana pri návrate do zamestnania

V zmysle § 250b odsek 5 Zákonníka práce – Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.“

Záver

Zámerom predmetného ustanovenia je poskytnúť zamestnancovi v prípade, ak má zamestnanec dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu rovnakú ochranu ako poskytuje ZP zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, v dôsledku čoho zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe (v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného).

Rovnako je zamestnávateľ povinný zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko v prípade, ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

iv) Prekážka v práci na strane zamestnávateľa

V zmysle § 250b odsek 6 Zákonníka práce – „Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.“

V zmysle § 250b odsek 7 Zákonníka práce – „Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť.“

Záver

Dochádza ku konkretizácii, na strane akého subjektu nastávajú prekážky v práci napríklad v prípade, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých obchodov, reštaurácii pre verejnosť z dôvodu úradného rozhodnutia (napr. zabránenie šíreniu ochorení) alebo v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu. Týmto subjektom je zamestnávateľ. Zároveň sa novelizáciou brala do úvahy aj doba trvania prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu zamedzenia šíreniu COVID-19 môžu byť niektoré prevádzky zatvorené až radovo niekoľko týždňov), a preto sa umožnilo zamestnávateľom poskytovať náhradu mzdy aj v nižšej sume ako 100 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však 80 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

ZMENY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

i) Predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti

V zmysle § 293et odsek 1 Zákona o sociálnom poistení – „Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac. Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona.“

V zmysle § 105 odsek 1 Zákona o sociálnom poistení – „Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.“

Záver

V zmysle vyššie uvedeného sa zaviedlo predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac v prípade, ak uplynulo podporné obdobie počas krízovej situácie poistencom (dĺžka podporného obdobia je spolu 7 mesiacov), ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu.

ii) Ďalšie zmeny vo vzťahu k podpornému obdobiu

V zmysle § 293et odsek 2 Zákona o sociálnom poistení – „Na účely § 105 ods. 3 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktorá uplynie po skončení krízovej situácie nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1.“

V zmysle § 293et odsek 3 Zákona o sociálnom poistení – „Na účely § 105 ods. 4 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1.“.

V zmysle § 293et odsek 4 Zákona o sociálnom poistení – „Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú dávku v nezamestnanosti, sa neuplatňujú v rozsahu úpravy dávky v nezamestnanosti ustanovenej nariadením vlády podľa prvej vety.“

V zmysle § 105 odsek 3 Zákona o sociálnom poistení – „Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.“

V zmysle § 105 odsek 4 Zákona o sociálnom poistení – „Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.“

Záver

V zmysle Dôvodovej správy k zákonu, ustanovenie § 293et odsek 2 Zákona o sociálnom poistení uvádza, že v prípade, ak poistenec bude mať nárok na dočerpanie dávky v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a v nasledujúcich dvoch rokoch bol do nej opätovne zaradený, nebude sa zamestnancovi zostávajúca časť podporného obdobia pripadajúceho na obdobie po skončení krízovej situácie predlžovať o jeden mesiac. V prípade ak zostávajúca časť podporného obdobia v nezamestnanosti uplynie pred skončením krízovej situácie, predĺži sa o jeden mesiac.

Zároveň sa v § 293et odsek 3 Zákona o sociálnom poistení zaviedlo, že v prípade ak poistenec písomne požiada o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, toto obdobie nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac v zmysle § 293et odsek 1 Zákona o sociálnom poistení.

V zmysle § 293et odsek 4 Zákona o sociálnom poistení, vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti však takéto nariadenie vlády nebolo ešte prijaté.

iii) Ošetrovné

V zmysle § 293ev odsek 1 Zákona o sociálnom poistení „Nárok na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) aj fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac,

a. v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku,

b. v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa osobitného predpisu,

c. od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom podľa osobitného predpisu, ak je mladšie ako šesť rokov,

d. v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

e. v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.„

V zmysle § 293ev odsek 2 Zákona o sociálnom poistení – „Poistencovi, ktorému v čase krízovej situácie vznikla potreba osobnej a celodennej starostlivosti podľa odseku 1 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a táto potreba trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby osobnej a celodennej starostlivosti podľa odseku 1, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.“

Záver

Viaceré zmeny podmienok ošetrovného nastali už v rámci zákona č. 62/2020 Z. z., ktorým sa prednostne menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V rámci predmetného zákona došlo k zmene týkajúcej doby trvania nároku na ošetrovné, pričom nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania, teda predlžuje sa obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania/starostlivosti.

Zákon zároveň so vznikom nároku na ošetrovné spája viaceré podmienky, ktoré musí poistenec splniť, aby mu nárok vznikol, pričom tieto niektoré z týchto podmienok boli taxatívne vymenované v § 39 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,

2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo,

3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Novelizáciou Zákona o sociálnom poistení a prijatím nového ustanovenia § 293ev odsek 1 Zákona o sociálnom poistení sa vyššie uvedený výpočet rozšíril o ďalšie podmienky za splnenia ktorých vzniká poistencovi nárok na ošetrovné.

ZMENY ZÁKONA O SLUŽBÁCH ZAMESTNANOSTI

i) Preukazovaniu splnenia podmienok na poskytnutie príspevku

V zmysle § 70 ods. 9 Zákona o službách zamestnanosti„Ak ide o poskytnutie príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e), splnenie podmienok podľa odseku 7 sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa, ak nie je preukázaný opak. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7, žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok.“

V zmysle § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti – „Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad,“

V zmysle § 72am Zákona o službách zamestnanosti – „U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa do 31. decembra 2020 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.“

Záver

Poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce podľa Zákona o službách zamestnanosti je podmienené preukázaním splnenia určitých povinností žiadateľa ku dňu podania žiadosti o príspevok. Týmito podmienkami je v zmysle § 70 ods. 7 napríklad, že žiadateľ má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru a iné.

Splnenie týchto podmienok vo väčšine prípadov zisťuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo z informačných systémov príslušných subjektov. V zmysle dôvodovej správy je aj napriek tejto skutočnosti takéto zisťovanie pomerne zdĺhavé (2-3 týždne). So zámerom zabezpečenia urýchleného riešenia negatívnych dopadov v súvislosti s ochorením COVID-19 bude žiadateľ podmienky na poskytnutie príspevku podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti v prípade novozavedeného aktívneho opatrenia na trhu práce preukazovať prostredníctvom čestného vyhlásenia. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť.

Zároveň sa v § 72am zaviedla výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám.

ZMENY ZÁKONA O BOZP

i) Oboznamovanie a informovanie zamestnancov zamestnávateľom

V zmysle 39i ods. 1 Zákona o BOZP – „Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť podľa § 7 ods. 3, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 1 a 2 ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.“

V zmysle 39i ods. 2 Zákona o BOZP – „Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote; nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.“

V zmysle 39i ods. 3 Zákona o BOZP – „Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.“

V zmysle 39i ods. 4 Zákona o BOZP – „Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak zamestnávateľ splní príslušné povinnosti najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť príslušné povinnosti v pôvodných lehotách dodávateľským výkonom činností, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo iným primeraným spôsobom, pričom zamestnávateľ je povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení; nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.“

Záver

V zmysle uvedeného došlo k zmene povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s oboznamovaním a informovaním zamestnancov. Podľa Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca napríklad s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca a iné (§ 7 ods. 1 a 2 ZoBOZP). Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v zmysle vyššie uvedeného pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Táto povinnosť zamestnávateľovi odpadá v prípade, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť, pričom zamestnávateľ je vyššie uvedenú povinnosť povinný splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr v dodatočnej lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania tejto krízovej situácie. Súčasne musí platiť, že nesplnenie tejto povinnosti v zmysle pôvodne zákonom stanovených podmienok nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov.

V zmysle ďalších prijatých ustanovení dochádza k spočívaniu lehôt. Predmetné sa dotýka viacerých lehôt (napr. povinnosť zamestnanca zúčastniť sa ďalšieho rekondičného pobytu raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien), pričom tieto lehoty počas trvania krízovej situácie spočívajú, ak ich koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie. Tieto lehoty sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

©2020 by Bukovinský & Chlipala. Proudly created with Wix.com