Zmeny vo vysielaní zamestnancov


V nápore pracovnoprávnej a sociálnoprávnej „COVID legislatívy“ nedostáva dostatočnú pozornosť významná novela Zákonníka práce, ktorá nadobudne účinnosť 30. júla tohto roku. Zmeny sa týkajú pracovných podmienok zamestnancov vyslaných na územie SR z iných členských štátov EÚ a sú vyvolané revíziou smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.


Vysielanie pracovníkov označuje tri rôzne situácie, keď zahraniční (tzv. hosťujúci) zamestnávatelia usadení v inom členskom štáte EÚ vyšlú na výkon prác na územie Slovenskej republiky zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce je dohodnuté v inom členskom štáte EÚ, a to:

  • cezhraničné poskytovanie služieb (napr. český zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na územie SR, aby pri cezhraničnej dodávke software uskutočnil inštaláciu u zákazníka);

  • vnútropodnikový transfer (napr. poľská spoločnosť vyšle svojho zamestnanca do slovenskej dcérskej alebo sesterskej spoločnosti, aby sa zaučil pracovať s novým technickým vybavením alebo pomohol vykryť nedostatok zamestnancov v slovenskej spoločnosti);

  • pri dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi (napr. rakúska spoločnosť, ktorá má prebytok zamestnancov, očakáva však získanie veľkej zákazky a preto nechce daných zamestnancov prepustiť, môže prebytočných zamestnancov dočasne prideliť slovenskému zamestnávateľovi, ktorý ich potrebuje).


Podľa aktuálnej právnej úpravy sa na takýchto zahraničných (tzv. hosťujúcich) zamestnancov vyslaných na územie Slovenska vzťahuje tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok podľa slovenského Zákonníka práce. Do tvrdého jadra patrí napr. úprava minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdových zvýhodnení za prácu nadčas, dĺžky pracovného času, dovolenky, BOZP, ochrany žien, mladistvých či zákazu diskriminácie.


To znamená, že pracovnoprávny vzťah medzi hosťujúcim zamestnávateľom a hosťujúcim zamestnancom sa stále spravuje zahraničným právnym poriadkom, ak však slovenský Zákonník práce poskytuje zamestnancom výhodnejšie pracovné podmienky v oblastiach, ktoré spadajú do tzv. tvrdého jadra, na vzťah hosťujúceho zamestnanca a zamestnávateľa sa uplatnia tieto výhodnejšie podmienky (výhodnosť sa posudzuje individuálne pri jednotlivých pracovnoprávnych nárokoch).


Novela Zákonníka práce:

  1. Rozširuje tvrdé jadro o podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom mimo svojho obvyklého miesta výkonu práce a cestovné náhrady (t. j. náhrada cestovných výdavkov, náhrada výdavkov na ubytovanie a stravné);

  2. Modifikuje podmienky odmeňovania vyslaného zamestnanca. Podľa aktuálnej právnej úpravy účinnej do 29. júla 2020 musí zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi vyslanému na Slovensko mzdu, ktorá zohľadňuje slovenskú právnu úpravu minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov, a v prípade práce nadčas tiež príslušné mzdové zvýhodnenie (25 % priemerného zárobku zamestnanca). Po novom bude mať zamestnanec nárok na všetky mzdové zvýhodnenia a kompenzácie podľa Zákonníka práce, napríklad mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu či mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce;

  3. Zavádza rozlišovanie krátkodobého vyslania (do 12 mesiacov, v odôvodnených prípadoch do 18 mesiacov) a dlhodobého vyslania (nad 12 resp. 18 mesiacov). Pri krátkodobom vysielaní sa na hosťujúceho zamestnanca vzťahuje vyššie spomínané tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok. Pri dlhodobom vyslaní sa však zamestnancovi poskytuje väčšia miera ochrany a na zamestnanca sa vzťahuje slovenské pracovné právo ako celok s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu konkurenčnej činnosti počas a po skončení pracovného pomeru. Aby sa zamestnávateľom zabránilo vyhýbať sa pravidlám dlhodobého vyslania, zavádza sa nový inštitút tzv. reťazenia vyslaní – do dĺžky vyslania sa započítava aj trvanie vyslania predchádzajúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste. Aj v prípade dlhodobého vyslania sa uplatňuje zásada výhodnosti pracovných podmienok – vyslanie nesmie zhoršiť pracovné podmienky zamestnanca.


Ako už bolo spomenuté, vyššie uvedená právna úprava sa vzťahuje výlučne na vyslanie zamestnancov z iných členských štátov EÚ na územie Slovenska. V prípade, keď slovenský zamestnávateľ chce vyslať zamestnanca do iného členského štátu EÚ, je potrebné vopred zistiť, aké pracovné podmienky podľa práva daného štátu treba zamestnancovi poskytnúť.


Novela Zákonníka práce je ďalším krôčikom v zlepšení pracovných podmienok pracovníkov z menej ekonomicky silných krajín a zároveň ochranným nástrojom veľkých európskych ekonomík pred sociálnym dumpingom. Je iróniou osudu, že táto novela nadobúda účinnosť práve v čase, keď je mobilita pracovníkov výrazne obmedzená.

©2020 by Bukovinský & Chlipala. Proudly created with Wix.com