Nevýrazné, ale vítané zmeny v zákone o elektronických komunikáciách

Od 01.02.2022 nadobudol účinnosť zákon č 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Tento relatívne mladý právny predpis je výsledkom transpozície práva Európskej Únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018. Uvedenou smernicou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií, ktorý je vďaka vyššie uvedenému zákonu súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej Republiky. 

Nakoľko v dnešnej dobe oblasť elektronických komunikácií disponuje vysokou mierou rozvíjania sa a cyklických zmien, je potrebné aby legislatívna úprava vedela efektívne reagovať na čo najväčší počet právnych vzťahov tak, aby aj tu mohol byť naplnený princíp právnej istoty. Túto skutočnosť reflektuje novela predmetného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 01.09.2023.

V zmysle dôvodovej správy príslušnej novely, jej podstata spočíva na spresnení niektorých výkladovo sporných častí zákona o elektronických komunikáciách, ako aj v úpravách legislatívno – technickej povahy, keďže Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vo svojej praxi zaznamenal zo strany recipientov konkrétnych ustanovení nemalé množstvo interpretačných prechmatov pri ich uplatňovaní. Novela preto predpokladá len marginálny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorým neustanovuje okruh nových povinností, ale len špecifikuje spôsob výkonu tých existujúcich. Platí to napríklad pre povinnosť podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby mať reklamačný poriadok. Hoci táto povinnosť bola v zákone vyjadrená implicitne aj pred novelou, teraz už nájdeme v účinnom znení zákona len jej doslovnú textáciu.

Pre spotrebiteľov je ťažisková, v snahe zabezpečenia garancie cenovej dostupnosti univerzálnej služby (napr. využívanie hlasovej komunikačnej služby a služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu), najmä zmena legálnej definície spotrebiteľa s nízkymi príjmami. Po novom sa ním rozumie spotrebiteľ, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a nie osoba s príjmom pod životným minimom. Takáto zmena teda pri poskytovaní garancie cenovej dostupnosti univerzálnej služby považuje za rozhodujúce či je spotrebiteľ prijímateľom pomoci v hmotnej núdzi a na výšku príjmov vo vzťahu k životnému minimu sa neprihliada.

• Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Dôvodová správa k novele zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách