Vylúčenie dedenia obchodného podielu v s.r.o.. Čo však v prípade smrti všetkých spoločníkov?

Spoločnosť s ručením obmedzeným je naďalej najčastejšie používanou formou podnikania prostredníctvom obchodných spoločností. Obchodný podiel spoločníka – fyzickej osoby sa dedí. Obchodný zákonník[1] však umožňuje spoločenskou zmluvou vylúčiť dedenie obchodného podielu, pokiaľ nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom[2]. Táto požiadavka je prirodzeným dôsledkom základnej koncepcie oddelenia kapitálových spoločností od osôb spoločníkov, a to nielen v rovine majetkovej a zodpovednostnej, ale aj v rovine existenčnej.

Pokiaľ spoločenská zmluva vylúči dedenie obchodného podielu, obchodný podiel zomrelého spoločníka (tzv. voľný podiel) prechádza na spoločnosť, ktorá je povinná ho previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. O prevode musí rozhodnúť valné zhromaždenie[3]; spoločenská zmluva túto požiadavku nemôže vylúčiť.

Aká však bude právne riešenie situácie v prípade úmrtia všetkých spoločníkov?[4]

Pokiaľ spoločníci nezomrú v jeden moment, pred úmrtím posledného spoločníka nastáva situácia konfliktná s ustanovením § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákaz vylúčenia dedenia obchodného podielu v jednoosobovej spoločnosti). Ustanovenia spoločenskej zmluvy o vylúčení dedenia sa preto vo vzťahu k obchodnému podielu posledného spoločníka neuplatnia. Ostatné obchodného podiely síce prešli na spoločnosť, obchodný podiel posledného spoločníka sa však stáva súčasťou jeho pozostalosti. Po prejednaní dedičstva nadobúdateľ (nadobúdatelia) obchodného podielu po poslednom spoločníkovi rozhodne o prevode voľných podielov a spoločnosť ich v súlade s týmto rozhodnutím prevedie.

V prípade, že všetci spoločníci zomrú v jeden moment (spoločná havária s následkom okamžitej smrti a pod.), všetky obchodné podiely sa stávajú voľnými a prechádzajú na spoločnosť. Máme za to, že v tomto prípade je a musí byť spoločnosť oprávnená vykonať hlasovacie práva spojené s obchodnými podielmi, ktoré na ňu prešli, a rozhodnúť tak o prevode všetkých obchodných podielov. Konflikt medzi zákazom výkonu práv spoločníka spojených s obchodným podielom vlastným spoločnosťou (§ 120 ods. 2 Obchodného zákonníka) a zákonom predpokladaným prevodom obchodného podielu vlastného spoločnosťou (§ 113 ods. 6 Obchodného zákonníka), je podľa nášho názoru nutné riešiť v záujme kontinuity spoločnosti a nie jej zániku v dôsledku zrušenia súdom[5]. Navyše, ustanovenie § 113 ods. 6 je podľa nášho názoru lex specialis k ustanoveniu § 120 ods. 2, a preto má pri aplikácii v tomto konkrétnom prípade prednosť[6].


Poznámky:

[1] zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)

[2] § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka

[3] Pri hlasovaní o prevode spoločnosť podľa § 120 ods. 2 Obchodného zákonníka nemôže vykonávať hlasovacie práva a na hlasy spojené s voľným podielom sa pri posudzovaní uznášaniaschopnosti a potrebného počtu hlasov na prijatie uznesenia podľa § 127 ods. 6 Obchodného zákonníka neprihliada

[4] Slovenská komentárová literatúra ani aplikačná prax sa touto otázkou podľa našich zistení doteraz nezaoberala

[5] Podľa ustanovenia § 116 ods. 2 v spojení s § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa obchodný podiel zomrelého spoločníka, ktorý prešiel na spoločnosť, neprevedie, valné zhromaždenie musí do šiestich mesiacov od úmrtia spoločníka rozhodnúť o znížení základného imania o vklad zomrelého spoločníka; inak môže súd spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu

[6] Z rovnakého právneho názoru vychádzal napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 31. 10. 2006, sp. zn. 29 Odo 850/2006, a v rozhodnutí z 1. 8. 2007, sp. zn. 29 Odo 1028/2006