Zmena právnej úpravy ochrany whistleblowerov

1. septembra 2023 nadobudla účinnosť druhá časť novely[1] zákona na ochranu whistleblowerov[2] (ďalej len „Zákon“); prvá časť novely nadobudla účinnosť už 1. júla 2023.

Zákon poskytuje predovšetkým ochranu oznamovateľom protispoločenskej činnosti vo vzťahu k zamestnávateľovi, ako aj blízkym osobám oznamovateľov, zamestnaným u toho istého zamestnávateľa alebo u prepojeného zamestnávateľa. Zákon však po novele poskytuje ochranu širšiemu okruhu vzťahov, než sú len pracovnoprávne vzťahy, a to tzv. iným obdobným vzťahom:

vzťahom súvisiacim s účasťou, správou alebo riadením v právnickej osobe,
činnosti osoby vykonávajúcej funkciu člena orgánu právnickej osoby,
činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby,
výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby,
odbornej praxi, absolventskej praxi, aktivačnej činnosti a dobrovoľníckej činnosti.

Okrem samotných oznamovateľov je Zákonom poskytovaná ochrana aj ďalším osobám, ako sú napr. blízke osoby oznamovateľa, dcérske spoločnosti oznamovateľa alebo spoločnosti, v ktorých je oznamovateľ členom korporátneho orgánu, osoby, pre ktoré oznamovateľ vykonáva pracovnú činnosť, zodpovedné osoby zamestnávateľa (tzv. compliance officer).

Rozsah poskytovanej ochrany whistleblowerov podľa Zákona závisí od obsahu oznámenia.

Pokiaľ oznamovateľ urobí tzv. kvalifikované oznámenie, t.j. oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa (pričom za závažnú protispoločenskú činnosť sa považujú kvalifikované trestné činy[3] alebo kvalifikované správne delikty[4]), môže mu byť na jeho osobitnú žiadosť poskytnutá ochrana. O poskytnutí ochrany rozhoduje v trestnom konaní prokurátor, v konaní o správnom delikte príslušný správny orgán. Poskytnutie ochrany prokurátor, resp. správny orgán oznámi oznamovateľovi, jeho zamestnávateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len „úrad“).

Po priznaní ochrany zamestnávateľ, resp. osoba v inom obdobnom vzťahu k chránenému oznamovateľovi, môže bez súhlasu oznamovateľa voči nemu urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (napr. výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, odvolanie z funkcie, odstúpenie od zmluvy a pod.) len so súhlasom úradu. Bez súhlasu úradu je právny úkon alebo rozhodnutie neplatné. V konaní pred úradom má zamestnávateľ dôkazné bremeno, že právny úkon alebo rozhodnutie nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením chráneného oznamovateľa.

Pokiaľ oznamovateľ urobí oznámenie, ktoré nie je kvalifikovaným oznámením, alebo nepožiada o poskytnutie ochrany, alebo mu ochrana nie je poskytnutá, zamestnávateľ, resp. osoba v inom obdobnom vzťahu k oznamovateľovi, môže voči oznamovateľovi urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie aj bez súhlasu úradu. Oznamovateľ však môže v lehote 15 dní požiadať úrad o pozastavenie účinnosti právneho úkonu alebo rozhodnutia. V konaní pred úradom má zamestnávateľ opäť dôkazné bremeno, že právny úkon alebo rozhodnutie nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Ak oznamovateľ podá žiadosť včas a zamestnávateľ neexistenciu príčinnej súvislosti nepreukáže, úrad pozastaví účinnosť právneho úkonu alebo rozhodnutia, o čom upovedomí oznamovateľa a zamestnávateľa doručením potvrdenia. Úrad v potvrdení poučí oznamovateľa o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ oznamovateľ nepodá na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pozastavenie účinnosti sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia oznamovateľovi.

Okrem toho, novela už s účinnosťou 1. júla 2023 rozšírila ochranu oznamovateľov a ostatných chránených osôb aj na ochranu pred hrozbou alebo postihom tzv. odvetným opatrením, ktorým je najmä:

skončenie pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým skončením, skončením pracovného pomeru), alebo jeho nepredĺženie,
odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia,
zmena pracovných povinností, miesta výkonu prácu alebo pracovného času,
zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku,
disciplinárne opatrenie,
nátlak, zastrašovanie a obťažovanie,
odstúpenie od zmluvy,
zrušenie licencie alebo povolenia.

Novela od 1. septembra 2023 rozširuje okruh zamestnávateľov, ktorým Zákon ukladá povinnosť implementovať vnútorný systém preverovania oznámení a zároveň tieto povinnosti dopĺňa a rozširuje. Tieto povinnosti sa aktuálne vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý:

zamestnáva najmenej 50 zamestnancov,
poskytuje finančné služby,
poskytuje služby v oblasti bezpečnosti dopravy,
poskytuje služby v oblasti životného prostredia,
je orgánom verejnej moci a zamestnáva najmenej 5 zamestnancov.

Takíto zamestnávatelia sú povinní:

určiť organizačnú zložku alebo fyzickú osobu, ktorá plní ich úlohy v nadväznosti na whistleblowing (zodpovedná osoba, tzv. compliance officer),
umožniť zodpovednej osobe nezávislé plnenie úloh, pričom táto je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa alebo jeho materskej spoločnosti,
počas troch rokov od doručenia oznámenia viesť evidenciu oznámení,
vydať vnútorný predpis, v ktorom upravia Zákonom ustanovené náležitosti a postup v súvislosti s prijímaním a preverovaním oznámení.