Nepeňažný príjem poskytovaný zamestnávateľom

Nepeňažný príjem poskytovaný zamestnávateľom zamestnancom
podľa § 5 odsek 7 písmeno o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
a jeho praktická realizácia
  

Podľa § 5 odsek 7 písmeno o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) „Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu...,“. 

Týmto ustanovením došlo v zásade k rozšíreniu okruhu príjmov zo závislej činnosti oslobodených od dane z príjmov.  Uvedené ustanovenie však vyvolalo celý rad otáznikov vrátane skutočnej realizácie tohto plnenia zamestnávateľom zamestnancom. 

Finančné riaditeľstvo SR vydalo Metodické usmernenie FR SR č. 14/DZPaU/2022 k aplikácii tohto ustanovenia. V tomto metodickom usmernení je okrem iného uvedené: „Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom poukaz (kartu), za ktorý zamestnanec získa tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo službu), resp. vopred vymedzenú, potom na takého nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené neplatí, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukaz (kartu), ako platobný nástroj, t. j. zamestnanec by mal možnosť poukaz uplatniť na akýkoľvek tovar alebo službu, a to u ktoréhokoľvek dodávateľa. Zamestnávateľ môže uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP aj na tzv. benefity poskytnuté vo forme životného alebo úrazového poistenia, ak v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia (zamestnávateľ s poisťovateľom uzatvoril poistnú zmluvu a je povinný platiť dohodnuté poistné za zamestnanca, ktorý je poistený), vylúči z daňových výdavkov tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia.“ 

FR SR vydáva rôzne usmernenia a metodické pokyny na svojom webe, tieto však nemajú záväznú povahu ale „len“ akýsi metodický význam (okrem inštitútu tvz. záväzného stanoviska podľa § 53a odseku 1 a nasl. ZDP). 

Síce to jednoznačne explicitne z ustanovenia § 5 ods. 7 písm. o) ZDP až tak nevyplýva, že by to nepeňažné plnenie nemohlo byť na vopred neurčitú službu alebo dodávateľa, ako to je vyššie citované z metodického usmernenia FR SR, v zásade sa k tomu môžeme viac prikloniť ako to rozporovať.  

Ak by totiž to nepeňažné plnenie (poukaz, karta, darčeková poukážka a pod.) bolo aj na vopred neurčitý tovar alebo službu a dokonca u ktoréhokoľvek vopred neurčeného dodávateľa, išlo by v zásade fakticky o poskytnutie akéhosi „platobného“ nástroja a nie o poskytnutie nepeňažného plnenia v čase jeho poskytnutia, za ktorý si akýkoľvek tovar alebo službu „možno kúpiť“ u ktoréhokoľvek dodávateľa. Tých prípadov na druhej strane nebude až tak veľa, ktoré by boli všeobjímajúce na vopred neurčité služby a tovary u x dodávateľov za súčasného splnenia podmienky, že nimi sa nemá tá službu alebo tovar „kúpiť“.  

Prikláňame sa k tomu, že má jednať o poskytnutie nepeňažného plnenia, za ktoré zamestnanec „získa“ tovar alebo službu, teda už v momente poskytnutia nejakého poukazu, kupónu, darčekovej poukážky musí mať to nepeňažné plnenie určitú mieru konkrétnosti z hľadiska tovaru, služby a dodávateľa.  

Súčasne to nepeňažné plnenie musí byť poskytnuté „samotným poskytnutím“ toho nepeňažného plnenia (poukazu, karty, darčekovej poukážky, vstupenky) zamestnancovi, na čo by sa dalo nahliadať, že aj týmto sa prezumuje určitá miera konkrétnosti, že za ten poukaz a pod. zamestnanec získa („dostane“) ten tovar alebo službu, teda napríklad už zamestnávateľom zakúpené (na jeho náklad už vynaložené) konkrétne karty, konkrétne poukazy, konkrétne darčekové poukážky, vstupenky a pod. 

Sme toho názoru, že to nepeňažné plnenie nemôže byť poukaz alebo karta, za ktoré si zamestnanec „kúpi“ napríklad permanentku v akomkoľvek fitku, náštevu v akomkoľvek aquaparku a pod., lebo to už by ozaj zrejme nebolo poskytnuté nepeňažné plnenie, ale naozaj len nástroj na „kúpu“ takej služby alebo tovaru, napríklad neexistuje darčeková poukážka na získanie permanentky v akomkoľvek fitku, aquparku, masáže u akéhokoľvek poskytovateľa masáže, pod., ale je možné dať/dostať poukaz na masáž v konkrétnom masážnom salóne XC, za ktorý zamestnanec „získa“ (dostane) masáž v zmysle zamestnávateľom už vopred kúpeného poukazu a pod., alebo neexistuje karta na získanie návštevy do akéhokoľvek aquparku (jedine ako platobný nástroj možno, za ktorý si ten vstup možno kúpiť, ale to už nie je poskytnuté nepeňažné plnenie ale len ten nástroj) ale existuje konkrétna karta alebo poukaz do konkrétneho aquaparku ZX napríklad na 5 návštev (toto by spĺňalo podmienky oslobodenia od dane).  

Teda prikláňame sa k tomu, že to poskytnuté nepeňažné plnenie (musí už byť vynaložený náklad zamestnávateľom), aby bolo tým nepeňažným plnením oslobodeným od dane v zmysle § 5 odsek 7 písm. o) ZDP (nie peniaze a nie nástroj na kúpenie tovaru alebo služby), musí mať priamu povahu toho nepeňažného plnenia v čase jeho poskytnutia, čo predpokladá určitú mieru konkrétnosti (čo do tovaru, služby, dodávateľa, resp. poskytovateľa a pod). To nepeňažné plnenie vo forme poukazu, karty alebo podobne by teda malo byť na tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie od začiatku by malo byť limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo služby), resp. na vopred vymedzenú službu.  

Rozhodne by však nemalo ísť o prípady, kedy zamestnávateľ následne zamestnancovi „niečo“ preplatí, lebo to už by poskytoval peniaze, a nešlo by o poskytnuté nepeňažné plnenie ale peňažné.  


Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov  

Metodické usmernenie FR SR č. 14/DZPaU/2022 k aplikácii § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov